Ze života ultráka, aneb náročná robota, velká rodina, nekonečné závody, v životě jednoho Ondreja

Na úvod se hodí ve zkratce zjistit, kdo je Ondra Bóna: 

Manžel a otec tří dětí.

Manager s časovo i psychicky náročnou prací.

Ultraběžec, účastník slovenských i zahraničních horských běhů.

Trénink 4 - 5x do týdne, časová dotace +9hodin/týden.

Trénuje se mnou skoro 5 let volně a poslední 2 roky soustavně.

Úvodní slova naznačují pestrý a plný život. Mě napadá, že to musí být dost makačka vyladit takový život. Tebe to někdy napadlo, nebo je to pro tebe “normální”, nebo lépe řečeno něco, co nevnímáš? Jak se sehrává trojčlenka Náročná práce - Velké rodina - Ultrasport?

Hehe, určite nie, nič také ma nepadalo. Dokonca šesť rokov späť som vôbec netušil, že by som nejako pravidelne trénoval. V podstate som nerobil nič, okrem práce za počítačom, sedenia a jedenia. Jedného dňa som si povedal, že musím začať niečo so sebou robiť a tak som si kúpil smart náramok a začal krokovať. Postupne som z krokovanie prešiel na rýchlu chôdzu a to už bol krok od prvých skúseností s behaním. A keď som sa už rozbehol, tak sa mi chcelo stále viac a viac. Tá trojčlennka prišla nejak sama… Krokoval som prvé roky zväčša veľmi skoro ráno predtým než všetci vstali a vtedy sme mali len dcéru a netušili, že ešte pribudnú ďalšie deti. Samozrejme bez podpory manželky by to nešlo, nejako to už za tie roky akceptovala :-) Ale áno, musím balansovať medzi časom na rodinu, prácu a tréning. 

Zkus mi popsat jeden tvůj pracovně/rodinný/tréninkový den. Pěkně od postele do postele.

Je to iné cez týždeň a iné cez víkend. V pracovný deň vstanem cca okolo 6:00, potom si pustím MySasy aplikáciu a zmerám si, ako som na tom po predošlom dni. Následne budíme deti (ak nás ešte nezobudili ) a idem robiť raňajky. Potom skontrolujem pracovný kalendár a rozpis tréningu na deň a skúsim si predbežne určiť, kedy pôjdem trénovať (či cez obed, po práci alebo až večer). Následne škôlka, práca, potom buď škôlka (ideme s deťmi von, bike alebo len ihrisko) alebo tréning a večerné úspávacie rituály. Ak vyjde čas, tak si ešte niečo pozrieme. Snažím sa ísť spať okolo 22:00 najneskôr, ale nie vždy sa podarí.

Cez víkend mám plánované väčšinou dlhé behy, tak na tie vyrážam už okolo 6:00, vstávam cca o 5:00. Tak aby som bol doobeda doma a potom už riešime kam pôjdeme s deťmi, či bike alebo vychádzka.

Úvodní charakteristika tě definovala tak zeširoka. Jak by vypadalo tvoje krátké běžecké CV. Co už máš za sebou, kde jsi všude byl, co jsou tvoje top zážitky a co bys ještě rád na tomto poli zažil?

Keďže si bežím hlavne pre seba, nejaké preteky som prvé roky neriešil. Bol som párkrát na Telekom Night Run a maratóne v Bratislave, celkom som si obľúbil pretek Kamzík-Baba-Kamzík. Pribudli rôzne behy po Slovensku ako napr. Malokarpatská vertikála, NTS, Prešporská kúria, Beh Ríbezlák, Liga Lanovka a pod. Zatiaľ jediná zahraničná skúsenosť je z Rakúska, kde som bol na Mozart100. Potom keď cestujem, tak sa snažím pobehať na tom mieste, kde som. Tento rok mám naplánované dva zahraničné preteky - Lavaredo Ultra Trail a UTMB CCC. 

Kdy a jak jsi se dostal běhu a ultraběhu - pokud tam vůbec byl nějaký skok mezi během a ultraběhem? V světě ultraběžců se jistý čas objevovali běžci z manažerského prostředí a běh měli jako prostředek odreagování od práce až po léčbu po vyhoření. Nejsi taky takovým člověkem?

Hej to si dobre pamätáš. Ak som si behal, tak to boli také rôzne 20-25km behy a myslím, že aj prvý pretek bol rovno maratón a potom už nejaké tie 50km a raz za čas nejaká tá 100vka. A áno, beh je pre mňa psychohygiena, kde úplne vypínam mozog a len sa sústredím na beh samotný alebo sa kochám krajinou. 

Co tě baví a láká na běhu - ultraběhu?

Okrem pokoja aj prekračovanie komfortnej zóny a budovanie pevnej vôle. Nie vždy je ľahké vstať o 5:00, keď je vonku -8 stupňov, prší či fúka severák. Ale väčšinou sa presvedčím a potom som spokojný.

Co tě přivedlo k myšlence spojit se s trenérem, co bylo cílem, jaké jsi měl očekávání?

S myšlienkou na trénera som sa pohrával už dlhšie, jednak som to videl u známych a v roku 2020 som mal ísť na Lavaredo a chcel som už na tento pretek nejaký štruktúrovaný prístup. Takisto som mal pocit, že svojím tréningom s opakovaním jednej trate sa už nikam neposúvam a stagnujem. Takže cieľom bolo zlepšenie výkonnosti a príprava preteky.

Narovinu, plní se? (cíle a očekávání)

Myslím, že áno. Keď som sa bol naposledy zmerať (spiroergometria), tak bolo vidno nárast v porovnaní medzi rokmi. Zároveň, keď sa niečo počas týždňa udeje, tak hneď viem flexibilne komunikovať a diskutovať, čo sa stalo a prípadne prispôsobiť tréning.

Co se změnilo v tréninku potom, co jsi začal trénovat pod vedením trenéra? Srovnej dobu před a po trenérovi.

Hlavne sa zmenila skladba tréningov. Dovtedy som behal 5-6x za týždeň ten istý okruh z domu na Kamzík a späť. O nejakých tempách, intervaloch a abecede som ani neuvažoval. A takžiež o pravidelných meraniach ako napr. MySasy.

Jsi člověk, který profesně pracuje s daty. Objevuje se u tebe práce s daty i v běhu? Jaké používáš nástroje pro záznam a vyhodnocování tvého pohybu a co je u kterého z nich pro tebe klíčové?

Klasika, používam aplikáciu Strava, kde si vie človek pozrieť to, keď ideš po rovnakej trase alebo segmente, že ako sa ti darí. S tebou používame aplikáciu MySasy, ktorá podľa meraní vie odporučiť či v daný deň treba makať alebo len oddychovať, lebo predošlý tréning bol ťažký alebo bol napr. zlý spánok.

Už nějakou dobu trénuješ a závodíš. Co vidíš jako svoji silnou a slabou část běžce? Jinak řečeno, kde cítíš rezervy a kde si věříš?

Ťažká otázka. Ako silnú asi to, že sa snažím žiadny pretek nevzdať, je mi jedno na akom mieste prídem, dôležité je prísť v časovom limite a nezranený, všetko ostatné, je len bonus. Slabá je asi tá, že sa pri intervalových a tempových tréningoch neviem úplne motivovať ísť na hranu. Nejako sa mi do toho stále nechce :-) 

Je něco, na co si kolem běhu potrpíš a na co zase vůbec nehledíš? Od vybavení, přes stravu, regeneraci, vybrané typy tréninku, počasí až po terén, … cokoli jiného tě napadne a padá do Potrpím si/ nehledím.

V tomto nemám žiadne problémy. Časom sa človek naučí ako s jedlom, čo pasuje a nepasuje. Toto som si už nejako vyladil. Ohľadne výbavy som si vyskúšal, rôzne značky, od lacných po drahé. A tam platí, že z kvalitnejšeho běžeckého batohu ma nebolia ramená, pevne drží neskáče a pod. To isté napríklad aj s paličkami, čím sú ľahšie a skladnejšie, tým menej zavadzajú na preteku.

Ondro díky a držím paplce na letošní Lavaredo ultra trail.